Zakladatelia nováckeho skautingu sa stretli pri svojej zástave

Bratia Hagarovci, ktorí boli jednými z prvých skautov v Novákoch, sa v stredu 14. októbra stretli s primátorom Danielom Danišom a prednostom mestského úradu Milanom Oršulom. (Ing. Albert Hagara - 83 rokov, Ing. Martin Hagara - 81 rokov a Marián Hagara - 67 rokov. Dôvodom bola vzácna zástava, ktorá sa nachádza v priestoroch úradu. Rozprávalo sa však nie len o nej. Bratia Hagarovci spomínali ako vznikal novácky oddiel. Hovorili o zorganizovaných táboroch, o problémoch, ktoré organizáciu sprevádzali ale aj o skúškach, ktoré skauti museli vykonať. Najťažšia skautská skúška mala názov ,,Tri orlie perá“. Robila sa na skautskom tábore a trvala tri dni. V prvý deň nesmel skaut 24 hodín nič jesť. Druhý deň nesmel 24 hodín nič povedať. Ostatní v oddiele vedeli, kto skúšku vykonáva, a preto ho provokovali, aby prehovoril. Na tretí deň sa musel skúšaný na zvuk skautskej píšťalky vzdialiť od tábora a nesmel ho nikto nájsť. Takto prebiehala najťažšia skúška.

Vzniky a zániky oddielu
Počas priateľského stretnutia bratia Hagarovci zaspomínali, ako novácky skauting vznikal a zanikal. Prvé mládežnícke hnutie tohto typu bolo v Novákoch založené v roku 1934. Vznikol Novácky katolícky skauting. K prvým členom patrili Rudko Jurík, Albert Čikkel, Jozef Kováč, Jozef Pružinec a bratia Hagarovci. Po vzniku Slovenského štátu sa v roku 1939 skauting transformoval na Hlinkovu mládež. Oficiálnym vodcom bol František Géci a neoficiálnym vodcom bol pán profesor Rudko Jurík. Hlinková mládež postupne priberala nových, aj mladých členov. Deti od 6 - 12 rokov sa prezývali ,,Vĺčatá“, od 12 - 18 to boli ,,Orly“ a nad 18 rokov boli „Junáci“. Takéto pomenovania sa používali aj v skautingu. V tejto podobe oddiel vydržal do roku 1945. Posledný tábor nováckych skautov sa uskutočnil v roku 1948 vo Veľkých Uherciach. Skauting v Novákoch oficiálne vydržal až do roku 1949. Komunisti vtedy rozpustili všetky mládežnícke organizácie a zostal len Socialistický zväz mládeže. Pán Jurík skauting obnovil v roku 1968, ale po príchode okupantov zanikol v roku 1969. Pán profesor Jurík ho znovu obnovil po roku 1989, no po jeho smrti skauting v Novákoch opäť zanikol.

Čo bolo za vznikom zástavy
Priateľské stretnutie sa konalo najmä kvôli vzácnej zástave, ktorá našla svoje miesto v Mestskom úrade v Novákoch. Bratia Hagarovci si zaspomínali, ako to so zástavou bolo. Organizácia skautingu potrebovala na svoju táborovú činnosť peniaze a dala vyhotoviť zástavu. Vtedajším ministrom, nováckym remeselníkom ale aj Edvardovi Benešovi sa poslal klinec aj s poštovou zloženkou na ľubovoľnú sumu pre podporu skautov. Po vrátení klincov aj s peniazmi bola v kultúrnom dome v roku 1946 slávnostná akadémia, na ktorej sa klince zatĺkali do žrde. Počas zatĺkania sa prečítalo meno darcu a suma ktorou skautom prispel. Vďaka tejto zbierke sa mohol konať prvý skautský tábor Nováčanov, ktorý trval dva týždne a uskutočnil sa vo Vondrišeli (dnešné Nálepkovo). Ďalšie tábory boli napríklad v Rudnianskej Lehote, Veľkých Uherciach a po zrušení skautingu ešte na Láskach a v Handlovej.

Aká bola cesta zástavy
Zástava vznikla v roku 1946, keď sa skauti snažili získať peniaze na svoj prvý tábor. Po zrušení skautingu zástavu našiel Marián Hagara vo svojom dome a ukázal ju mame. Po nájdení ju v ich dome opäť schovali, aby o nej nikto nevedel. Keď pán profesor Jurík obnovoval skauting v roku 1968, pani Hagarová sa preriekla a povedala o zástave. Pán Jurík teda naliehal, aby bola zástava vrátená skautom, čo sa aj stalo. Marián Hagara pokračoval o tom, čo sa dialo so zástavou: ,,Po zlikvidovaní skautingu v roku 1969 som išiel za Rudkom Juríkom, aby mi dal zástavu naspäť. Povedal mi, že je zakopaná niekde za kaplnkou. Skrátka zástava nie je, aby som sa s tým zmieril ale ja som sa s tým nezmieril. Potom som sa dozvedel, že zástavu dali učiteľovi hudby Karolovi Hvozdeckému, ktorý vtedy žil vo Veľkom Krtíši. Tak sa mi neťažilo ísť do Krtíša pýtať zástavu. Karol mi ukázal zástavu – takú handričku vyšitú na stroji a povedal, že toto mu dal Rudko Jurík. Zástava sa teda stratila v roku 1969.“ Nikto nečakal, že sa táto vzácnosť nájde v neďalekej Handlovej. Vo svojom dome ju mal príslušník ŠTB. Keď tento handlovský agent zomrel a jeho syn robil poriadky s dedičstvom, našiel zástavu nováckeho skautingu. Prišiel ju ukázať na Mestský úrad do Handlovej s tým, že si ju chce nechať. Handlovčania to oznámili na Mestský úrad v Novákoch. Nováčania sa vydali do Handlovej, kde si vyžiadali svoju zástavu. Keďže ale oficiálny novácky skauting už neexistoval, ostala zástava na Mestskom úrade v Novákoch, ktorý zdobí doteraz

05.11.2015